Občas voľby dopadnú katastrofálne, no na to sme si už zvykli. Zriedkavo, no nie ojedinele dopadnú voľby obstojne, ako napríklad na Slovensku v roku 2020. A raz za možno dve dekády dopadnú voľby tak, že by o tom nesníval ani najväčší optimista.
Presne tretí scenár sa udial koncom roku 2021 v Českej republike. Agent ŠtB a ekonomický emigrant Andrej Babiš bol detronizovaný koalíciami Spolu (ktorá na rozdiel od Slovenska nepôsobila ako mačkopes) a PirStan. Na premiérsky post nastúpil kovaný konzervatívec, celoživotný a nie len deklaratórny pravičiar, účastník bytových seminárov sira Rogera Scrutona, rektor Masarykovej Univerzity, profesor Petr Fiala.
Premiér Fiala pôsobí ako istá chyba v matrixe stredoeurópskeho priestoru, kde je v obľube demokracia a politická kultúra svojského karpatského razenia.
Dnes navštívil Petr Fiala Slovensko a zachoval tým dôležitú tradíciu, keď prvá zahraničná cesta prezidenta či premiéra Česka i Slovenska vedie do Bratislavy, respektíve Prahy. Okrem iného boli na palube jeho lietadlá i médiá, ktoré expremiér ČR Andrej Babiš ignoroval a dehonestoval (samozrejme, s výnimkou médií vo vlastníctve Andreja Babiša, teda tretia kolóna Agrofertu).
Tesne po voľbách čakala Petra Fialu prvá skúška v podobe zloženia vládneho kabinetu a vytvorenia Programového vyhlásenia vlády. Obstál na výbornú a na počudovanie mnohých, priveľké obštrukcie nerobil ani Babišov blízky spojenec a jeden by sa nebál povedať, že i človek blízky Kremľu, prezident Miloš Zeman. Fialove prvé povolebné a veľké víťazstvo bolo, že neuhol tlaku Zemana a presadil menovanie všetkých ministrov či ministeriek, ktorých nominovali ich materské strany. Neuhnúť je v politike rovnako dôležité ako vedieť robiť kompromisy a nevyzerá to, že by Fiala plánoval uhýbať z politických zápasov i v budúcnosti.
Premiér Fiala pôsobí ako istá chyba v matrixe stredoeurópskeho priestoru, kde je v obľube demokracia a politická kultúra svojského karpatského razenia. Veď ešte nie tak dávno stáli na čele krajín V4 Orbán, Kaczyński, Babiš či Fico, ktorého vystriedal Matovič a neskôr Heger. Dnes vedie Českú republiku Petr Fiala, ktorý pôsobí ako politik z inej galaxie, navyše všetkých lídrov prevyšuje o niekoľko levelov.
Niekoľko rokov sa už na Slovensku utešujeme tým, že sme sa naučili voliť prezidentov, čo je nepochybne progres a prezident Kiska i súčasná prezidentka Zuzana Čaputová si zastávajú svoje funkcie viac než dobre. No ČR i SR sú parlamentné demokracie a reálne moc je v rukách vlády a parlamentu. Ten vedie u nás Mgr. Boris Kollár. Nuž a v Česku je to Markéta Pekarová-Adamová, ktorá sa do povedomia širšej verejnosti i na Slovensku dostala len pred niekoľkými hodinami, keď popriala Maďarsku aby sa im podaril podobný úspech ako Česku. Kým v ČR sa začal minulý rok proces debabišizácie, tak Pekarová zapriala Maďarsku aby bol proces deorbanizácie započatý.
Tlieskam. A ticho závidím. Mať na čele vlády Fialu a na čele poslaneckej snemovne Pekarovú-Adamovú je najpozitívnejšia správa z Európy za posledných x rokov. Budúci rok bude pre Českú republiku mimoriadne dôležitý, keďže sa rozhodne či sa proces debabišizácie ukončí porážkou Bureša, teda Babiša v prezidentských voľbách. Držím prsty.
P.S: Miroslav Kalousek by bol skvelý prezident.
Článek byl převzat z tyzden.sk v rámci vzájemné spolupráce.
Šimon Jeseňák působí jako zástupce šéfredaktora Týždňa, věnuje se především domácí politice.
![CI_Postgradualy_1200x627_09_17-1[2].gif](https://static.wixstatic.com/media/1b7813_a5b1fd6bf3b24042a33910ba617fbb3f~mv2.gif)
