Michael Chertoff bol ministrom domácej bezpečnosti USA za prezidenta Georgea W. Busha. Po 11. septembri 2001 sa zúčastňoval na tvorbe novej bezpečnostnej legislatívy. Dnes sa venuje kyberbezpečnosti vo svete hybridných hrozieb. Aký je jeho názor na ruské akcie proti Česku aj iným krajinám?
V komplikovanej medzinárodnej situácii, keď už niekoľko rokov Rusko vedie hybridnú vojnu proti krajinám Západu, sme sa dozvedeli správu, ktorá ju ešte viac skomplikovala. Česko zistilo, že výbuch, ktorý sa odohral v roku 2014 vo Vrběticiach, a pri ktorom zahynuli dvaja nevinní ľudia, bol v skutočnosti útok – atentát vykonaný príslušníkmi ruských tajných služieb. Čo to vypovedá o politike Vladimíra Putina, keď sa udeje niečo také na pôde člena NATO?
Viem o tomto prípade a musím zdôrazniť, že to ani nebol jediný príklad, keď sa niečo také odohralo. Medzi atentátnikmi, ktorí konali v českých Vrběticiach, boli podľa všetkého dvaja, ktorí sa vo Veľkej Británii pokúsili v roku 2018 otráviť Skripaľovcov. Stalo sa to na britskom území a Veľká Británia je takisto členskou krajinou Severoatlantickej aliancie. Vtedy sa síce Rusom nepodarilo otráviť Skripaľa, ale ich obeťami sa stali náhodní nevinní ľudia. Je teda jasné, že Putin vystupňoval agresivitu, s akou využíva tajných agentov alebo spolupracovníkov pri vykonávaní smrtiacich útokov v krajinách NATO. Koná presne podľa starých pravidiel ešte z učebnice KGB. K tomu si treba pripočítať jeho agresivitu na hraniciach s Ukrajinou, hromadné presuny vojsk a vojenskej techniky. A, samozrejme, kyberútoky, niektoré aj na pôde USA.
O ktorých kyberútokoch konkrétne hovoríte?
Mám na mysli masívny kyberútok ruských hackerov na významnú americkú technologickú firmu SolarWinds, ktorý sa odohral ešte v roku 2020 a v porovnaní s dianím v minulosti bol omnoho rozsiahlejší. Sme svedkami toho, že Putin jednoducho skúša, čo mu dovolíme. Vidieť to aj na opakovaných preletoch ruských vojenských lietadiel nad územím NATO. Rusi napínajú svaly, zastrašujú tých, ktorých považujú za svojich protivníkov.
V hybridnej vojne to neraz vyzerá, že Západ ťahá za kratší koniec, že iba reaguje na to, čo robia Rusi. Ako by mal podľa vás Západ účinne konať zoči-voči takémuto napínaniu svalov?
Myslím si, že za vlády prezidenta Donalda Trumpa boli Spojené štáty americké vo svojich reakciách na Rusko skutočne veľmi slabé, a to práve preto, že vládol Trump. Z nejakého dôvodu, a pre mňa je záhadou z akého, mal totiž slabosť pre Putina a vyzeralo to, že ho obdivuje. Teraz, po nástupe prezidenta Joea Bidena, sa to podľa mňa mení. Sme svedkami prijatých sankcií aj ďalších dôraznejších odvetných krokov, ktoré sú reakciou na kyberútok na SolarWinds, ale aj na ruské pokusy ovplyvniť priebeh amerických prezidentských volieb. Myslím, že ďalšie rozmiestnenie síl NATO na území Poľska bude tiež významným signálom.
Bude tento signál aj správne pochopený?
Budeme musieť dať jednoznačne najavo, že nekonáme prehnane, ale že len dôrazne a odhodlane reagujeme na ruské konanie v hybridnej vojne. Prezident Biden zároveň povedal, že je ochotný si sadnúť s Putinom za rokovací stôl a je možné, že v niektorých témach dospejú k dohode. Musíme veľmi jasne vyjadriť to, čo sme v minulosti vždy jasne vyjadriť nedokázali: Kde leží naša červená čiara, hranica, ktorá sa neprekračuje, a ak sa prekročí, budeme na to reagovať.
Dá sa útok v českých Vrběticiach považovať za prekročenie takejto červenej čiary?
Jednoznačne, ten útok bol prekročením červenej čiary.
Bývalý prezident Barack Obama kreslil pomyselné červené čiary v Sýrii, týkali sa napríklad použitia chemických zbraní proti civilistom, a napokon ich prekročenie netrestal. To umožnilo Rusom nadobudnúť znovu vplyv v Sýrii aj na globálnej scéne. Nehrozí niečo podobné aj u Joea Bidena, ktorý je z rovnakej politickej strany ako Obama?
To, ako Barack Obama nechal prekročenie červených čiar v Sýrii bez trestu, bola chyba. Ja sa však neobávam, že by také niečo urobil Joe Biden. Je totiž omnoho skúsenejší v zahraničnej politike, ako bol Barack Obama pri svojom nástupe do funkcie. S Joeom Bidenom mám okrem toho osobné skúsenosti z našej spolupráce v súvislosti s Transatlantickou komisiou pre integritu volieb, ktorej bol členom. Viem, že je rozhodný. Viem, že veľmi realisticky vníma hrozby. A dobre chápe, že politik by nemal vyslovovať prázdne výstrahy.
Takže Joe Biden bude vedieť strategicky reagovať na ruskú hrozbu?
Určite vie, že reakciu treba správne dávkovať. Vie, že reakcia nesmie byť prehnaná. Ale vie aj to, že nemožno reagovať nečinnosťou, pretože v tom prípade by sme Putina povzbudili na ďalšiu agresiu. Predpokladám, že použije ekonomické sankcie, vypovedanie niektorých Rusov z amerického územia, sankcie proti individuálnym Rusom, ktoré zasiahnu ich možnosti cestovať. A možno aj nejaké opatrenia v pozadí, ktoré verejnosť nebude vidieť, ale Putinovi dajú jasne najavo, že nemôže beztrestne útočiť na našich spojencov.
V USA je nemálo izolacionistov a počas vlády Donalda Trumpa získali značný vplyv. Izolacionisti sú však aj v Demokratickej strane. Myslíte, že môžu ovplyvniť prezidenta Bidena pri jeho rozhodovaní?
Istá skupina izolacionistov bola v USA vždy a tiež je pravda, že Američania vo všeobecnosti už nie sú nadšení z toho, že by mali vysielať svoje vojská do rôznych kútov sveta. Ja si však myslím, že väčšina tak demokratov, ako aj republikánov je presvedčená, že musíme konať a reagovať na Rusov – nie bojachtivo, ale rozhodne. Je možné, že s Rusmi dôjdeme v niektorých oblastiach k zhode, napokon, to robil aj prezident Reagan. Ale musíme im dať najavo, že isté veci tolerovať nebudeme. Napríklad nebudeme tolerovať vraždenie alebo útoky na rôzne ciele v krajinách NATO.
Prezident Joe Biden je človek, ktorý si ešte dobre pamätá studenú vojnu...
Joe Biden bol veľmi dlho predsedom výboru pre zahraničné vzťahy amerického Senátu. Desaťročia sa venoval zahraničnej politike a národnej bezpečnosti. Zažil studenú vojnu, zažil pád Sovietskeho zväzu, zažil tú krátku etapu, keď si mnohí mysleli, že s koncom studenej vojny prišiel aj koniec ideológií a koniec dejín, a potom videl, ako sa k moci dostal Vladimír Putin a s ním sa vrátili spôsoby starej KGB.
Ovplyvňuje táto skúsenosť strategické uvažovanie prezidenta Bidena v zahraničnej politike?
Určite áno.
To je dobrá správa. Ešte sa vrátim k ére Donalda Trumpa – vtedy sa v USA prejavili spory prezidenta a spravodajskej komunity. Aký vplyv to malo na fungovanie amerických tajných služieb? Oslabilo ich to pri reakcii na ruskú hrozbu?
Keď Trump zaútočil na členov americkej spravodajskej komunity, bolo to v súvislosti s tým, že táto komunita mu potvrdzovala, že Rusi sa pokúsili ovplyvniť prezidentské voľby v USA, že Rusi používali dezinformačné kampane na podporu Trumpa. Na tieto fakty Trump reagoval nevôľou a určite tajným službám skomplikoval fungovanie. Ale myslím, že tomu je koniec, že už nebudeme svedkami žiadnych podobných rozkolov medzi spravodajskými službami a americkou vládou.
Dezinformačné kampane Rusi robia aj inde...
To rozhodne. Rovnako postupujú aj v Európe. V USA sa im síce nepodarilo priamo zvrátiť výsledky volieb, ale aktívne sa pokúšali rozoštvávať verejnosť propagandou a zasievať skeptický postoj k demokracii prostredníctvom konšpiračných teórií. Robia to v Nemecku aj v iných krajinách, propagujú falošné naratívy, ktoré majú slúžiť ich politickým cieľom.
Žiaľ, tieto falošné naratívy bývajú často úspešné. Aj tu, v postkomunistických krajinách, kde by si ľudia mali byť schopní pamätať útlak zo strany Sovietskeho zväzu, akoby mnohí považovali dnešné Rusko len za akúsi obeť. Ako si takéto postoje vysvetľujete vy?
Musím povedať, že ma to zaráža a mätie, nerozumiem napríklad proruským postojom medzi Nemcami na území bývalého Východného Nemecka. Vždy som sa na to tých ľudí pýtal – ako môžete tak uvažovať, veď Sovieti okupovali vašu vlasť? Boli ste v porobe. Ako to, že si to nepamätáte? Ale počul som na to zaujímavé vysvetlenie: že mnohí ľudia, ktorí vyrástli v komunizme na Východe, absolvovali vtedajšie vzdelávanie, a to im do značnej miery ovplyvnilo mentálne nastavenie, takže stále akoby podvedome oceňovali totalitné prístupy. Aby toto vymizlo, je potrebná výmena generácií, až potom sa zrejme ľudia zbavia nostalgie za dňami, keď sa Sovietsky zväz pokladal za mocnú a obávanú krajinu. No myslím, že každý, kto naozaj pozná dejiny, musí chápať, že je oveľa lepšie žiť v slobodnej krajine.
Nepanuje však aj v USA, najmä medzi mladými, určitá skepsa voči demokracii a ilúzia, že socializmus je alebo bol funkčný systém a že sa ho treba pokúšať vybudovať?
Priznám sa, že toto v USA medzi mladými veľmi nevidím. Dokonca ani medzi progresívcami nepozorujem, že by komunizmus považovali za usporiadanie, o ktoré sa treba usilovať. Možno si skôr myslia, že sovietska éra je dávna história, že sa už z tej strany niet čoho obávať. Na druhej strane, Rusko už nie je komunistické, je to autoritárska krajina.
Takže hrozba postmarxizmu na Západe nie je reálna?
Klasický marxizmus podľa mňa ako hrozba aktuálny nie je. Iste, je tu medzi progresívcami dosť takých, ktorí veria v silnú rolu štátu a podobne. A zároveň sa vždy nájde hŕstka ľudí, ktorí majú úplne čudné predstavy o spoločnosti. Ale klasický marxizmus v USA určite neláka mnohých. Neviem, ako je to v Európe. Ale myslím, že ani sami progresívci by sa otvorene necharakterizovali ako marxisti.
Článek byl převzat z tyzden.sk v rámci vzájemné spolupráce.
Michael Chertoff - narodil sa v roku 1953 v americkom New Jersey. Vyštudoval právo na Harvard University, pôsobil ako federálny žalobca a potom pracoval na Najvyššom súde. Neskôr bol špeciálnym poradcom komisie pre vyšetrovanie škandálu Whitewater. Stal sa poradcom Georgea W. Busha pri prezidentskej kampani v roku 2000 a po jeho zvolení nastúpil na ministerstvo spravodlivosti. Od roku 2005 do roku 2009 bol šéfom americkej domácej bezpečnosti. Založil Chertoff Group, bezpečnostnú konzultačnú firmu, ktorá sa venuje kybernetickej bezpečnosti v ére nových hrozieb. Pôsobí tiež v medzinárodnej mimovládnej organizácii Freedom House a pravidelne sa zúčastňuje na konferenciách GLOBSEC.
![CI_Postgradualy_1200x627_09_17-1[2].gif](https://static.wixstatic.com/media/1b7813_a5b1fd6bf3b24042a33910ba617fbb3f~mv2.gif)
