Slovensko je mimořádně rozdělené. Najít shodu na základním směřování země je téměř nemožné. Co když za tím stojí zásadní regionální rozdíly, které ji neumožňují? A co by se stalo, kdyby samosprávy v regionech měly větší pravomoci? Jak by vypadalo Slovensko, kdyby jednotlivé regiony mohly mezi sebou soutěžit? Nabízíme dvě úvahy činorodého mladého politika a startupisty Daniela Kojnoka, autora podcastu Výkřik z regionů.
Podľa organizácie OECD Slovensko patrí do skupiny vyspelých krajín s najväčšími regionálnymi rozdielmi. Spolu s nami je tam napríklad Mexiko so 130 miliónmi obyvateľov, kde porovnávame regionálne rozdiely medzi priemyselným Mexico City a džungľou. Obdobné regionálne rozdiely máme aj na Slovensku. Medzi malými krajinami vyspelého sveta sme úplný unikát.
Keď porovnáme 20% najbohatších regiónov na Slovensku s 20% najchudobnejšími, zistíme, že v tých bohatých regiónoch je 4-krát väčšie HDP na hlavu, alebo o 65% vyššia priemerná mzda. V chudobných regiónoch je naopak viac ako trojnásobná nezamestnanosť, alebo 3-krát viac vrážd na stotisíc obyvateľov.
Bratislava a jej okolie je jedným z najbohatších regiónov Európy a zároveň mnohé okresy na východnom Slovensku a juhu Banskobystrického kraja sú jednými z najchudobnejších regiónov v EÚ. Je pochopiteľné, že obyvatelia oboch extrémov budú riešiť diametrálne iné problémy na ktoré potrebujú diametrálne iné riešenia, naprieč väčšinou oblastí. Organizácia OECD upozorňuje krajiny s regionálnymi rozdielmi na potenciál rastu HDP, ktorý im uniká pomedzi prsty.
Slovensko je spomedzi všetkých 38 krajín OECD na prvej priečke s veľkým náskokom pred ostatnými krajinami. Potenciál rastu HDP je ukrytý v presune kompetencií a financií na nižšiu ako štátnu úroveň. To znamená na obce, alebo regióny.
OECD vypočítalo, že takáto štrukturálna reforma slovenských regiónov bude viesť k rastu až do výšky 10% HDP celého Slovenska. To je hospodársky rast, ktorý by nás preniesol ponad väčšinu ekonomických kríz v histórii. Mimochodom, jednu takúto krízu máme pred sebou.
Dôsledkom presunu kompetencií na nižšiu úroveň je vyrovnanie regionálnych rozdielov, daňová súťaž a zvýšenie efektivity verejnej správy. Jednoducho firma v regióne kde nedostáva od štátu služby v podobe napríklad absolventov vysokých škôl, alebo infraštruktúry nebude platiť rovnaké dane, ako v regióne, kde tieto služby dostáva. Samosprávy by sa v tomto systéme mohli rozhodnúť či služby financovať budú, alebo vyberú menej daní. Daňová autonómia samosprávy je v iných krajinách relatívne bežná.
Vyrovnanie regionálnych rozdielov však zákonite znamená, že potenciálny rast 10% HDP nebude geograficky rovnomerne rozložený. Chudobné regióny budú rásť omnoho viac.
My v iniciatíve Výkrik z regiónov odhadujeme, že niektoré regióny na východnom Slovensku a na juhu banskobystrického kraja dosiahnu na hospodársky rast nad 30% regionálneho HDP.
Na tento potenciálny rast chudobných regiónov sa dá pozerať aj inou optikou. Kým sa táto štrukturálna reforma regiónov neuskutoční, je nevyužitý potenciál 30% HDP pomyselnou regionálnou daňou. Túto daň platia chudobné regióny za to, že Slovensko necháva príliš veľa kompetencií a financií na centrálnej úrovni v Bratislave.
Podcast Daniela Kojnoka Výkrik z regiónov:
Slovensko - najlepšia krajina pre život?
Slovensko je mimoriadne rozdelené. Zo všetkých strán počúvame, že sa dlhodobo nedokážeme zhodnúť na základnom smerovaní. Čo ak nám to rôznorodosť krajiny a regionálne rozdiely vôbec nedovolia? Čo by sa stalo, ak by sme dali väčie právomoci samospráve v regiónoch? Ako by Slovensko vyzeralo, ak by mohli regióny medzi sebou súťažiť a ak by si samé mohli nastaviť smerovanie školstva, alebo sociálnu politiku?
Predstavte si krajinu, kde by sa ľudia nemuseli zaujímať akého politika majú vo vzdialenej centrálnej vláde.
Páčilo by sa mi žiť v krajine, kde by som cítil spätnú väzbu z dobrých, alebo aj zlých rozhodnutí v mojom bezprostrednom okolí. Páčila by sa mi krajina, kde by mal môj primátor kompetencie rozhodovať o výške daní a so susednými primátormi by súťažili o to, kto mi ponúkne lepšie služby za čo najnižšie dane, aby som sa tam presťahoval a aby som tam presťahoval aj svoju firmu.
Zároveň by som tohto primátora stretával každodenne na ulici, nebol by pre mňa anonymný politik. Mohol by som ho cestou z kostola skritizovať, alebo ho pred celou krčmou pochváliť. Korupciu by som ľahko skontroloval spočítaním primátorových áut v garáži, alebo nahliadnutím do záhrady spoza plota.
V takejto krajine by sa regióny mohli rozhodnúť či budú vyberať vysoké dane a poskytovať obyvateľom a firmám veľa drahých služieb, alebo budú vyberať nízke dane a služieb budú poskytovať menej. Takýto prístup by priťahoval obyvateľov a firmy, ktoré inklinujú k prvému, alebo druhému prístupu. Po čase konkurenčného boja o obyvateľov by sa jednotlivé regióny vyprofilovali v špecializácií v ktorej by mohli konkurovať vyspelým krajinám sveta.
Pod Tatrami by mohol vzniknúť región špecializujúci sa na turizmus s daňovými podmienkami stimulujúcimi toto odvetvie. V cezhraničných regiónoch môžu vznikať špeciálne obchodné pravidlá, ktoré budú stimulovať cezhraničnú spoluprácu. Alebo v okolí veľkých fabrík môžu vznikať zóny, ktoré by uľahčili priemyselným podnikom prinášať na trh produkty s vyššou pridanou hodnotou, príkladom môže byť estónska daň. Na druhej strane môžu v pokojnom prostredí slovenského vidieka vznikať regióny špecializujúce sa na dôstojné a aktívne služby pre seniorov.
Do takto nastavenej krajiny by sa radi vracali aj všetci zahraniční Slováci. Keď aj nie ako obyvatelia, možno ako investori, turisti, alebo ako seniori.
Aj keď sa to nezdá, rozdelená spoločnosť nahráva veľkej štrukturálnej reforme, pomocou ktorej by sme sa tejto utópií mohli priblížiť. Máme na to všetky predpoklady.
Daniel Kojnok je studentem Hospodářské politiky a správy na vysoké škole CEVRO Institut. Text vznikl v rámci semináře Na semestr novinářem!
![CI_Postgradualy_1200x627_09_17-1[2].gif](https://static.wixstatic.com/media/1b7813_a5b1fd6bf3b24042a33910ba617fbb3f~mv2.gif)
