Balík celkom 18 konsolidačných opatrení pre budúci rok má hodnotu 1,96 miliardy eur a celý je obsiahnutý v jednom súhrnnom zákone, takzvanom “Lex Konsolidácia”. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu o jeden percentuálny bod. V neposlednom rade je jeho súčasťou aj zmena zdanenia kryptomien a zrušenie zákona, ktorý mal byť uvedený do platnosti iba tento rok na základe návrhu strany SaS.
Vláda sa mimo iné taktiež rozhodla aj vrátiť k zavedeniu minimálnej dane z príjmu právnických osôb (čo v praxi vyzerá tak, že ak navštívite stránku Ministerstva Financii a stiahnete si PDF súbor s daňami pre právnické osoby, je tam toho toľko, že pri scrollovaní vám súbor s najvyššou pravdepodobnosťou skrátka crashne) a štátny sviatok Deň Ústavy SR by viac nemal byť dňom pracovného pokoja.
Ale pekne po porade. V tomto článku si vysvetlíme to najdôležitejšie z nového vládneho balíčka a aké všetky potenciálne dôsledky môže toto politikárčenie mať.
Konsolidačné opatrenia
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok pôjde podľa súčasného premiéra Roberta Fica na rokovanie vlády až na budúci týždeň. Predtým v ňom musia byť zapracované konsolidačné opatrenia. Zasadnúť musí makro a daňový výbor na ministerstve financií a návrh musí prerokovať aj tripartita.
Fico však hneď po rokovaní vlády avizoval, že tempo konsolidácie verejných financií však nebude vyššie ako 0,5 percenta.
Vláda chce od bánk vybrať podľa Fica a na dodatočnom zdanení asi 340 miliónov eur. Solidárny príspevok z produkcie ropných výrobkov by mal priniesť asi 170 miliónov eur. Ďalšie peniaze sa podľa premiéra nájdu aj zvyšovaním spotrebných daní z alkoholu či tabaku, ale aj rôznych poplatkov.
Robert Fico to zhodnotil nasledovne:
"Ja sa domnievam, že sme dokázali nájsť rovnováhu medzi konsolidáciou verejných financií a tým, čomu my hovoríme zachovanie štandardu v sociálnej oblasti. Plus zavedenie plnohodnotného trinásteho dôchodku, plus veľmi výrazná bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotékach, čo sú mimoriadne vážne sociálne pomoci, ktoré sme dokázali zrealizovať napriek tomu, v akom stave sa nachádzame."
To, čo presne znamená “štandard v sociálnej oblasti” sa asi nedozvieme a rovnako záhadným ostáva aj spôsob, akým súčasný premiér uvažoval aj nad udržateľnosťou týchto opatrení.
Pellegriniho názor
Opatrenia plynúce z konsolidačného balíka by nemali bežní občania pocítiť. Aspoň to tvrdí strana Hlas, ktorá po rokovaniach v koalícii s návrhom Smeru súhlasila. Predseda Hlasu Peter Pellegrini pritom konkrétne uviedol, že “je to kombinácia, ktorá je v danom momente možná". Jeho vyjadrenie tak nie je o nič zmysluplnejšie než vyjadrenie Roberta Fica.
Pellegrini ďalej poznamenal, že ide o opatrenia, ktoré sa týkajú aj firiem, no v globále sa bežného pracujúceho občana dotknú minimálne. Zároveň deklaroval, že budú robiť všetko pre to, aby sa mimoriadne zdanenie bánk nepremietlo napríklad do zvýšených poplatkov klientov.
Čo sa týka zvýšenia zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod, Pellegrini hovorí o dočasnom solidárnom zvýšení. Aj tu podčiarkol, že zmena sa nemá premietnuť do mzdy zamestnancov.
Pellegrini navyše zdôraznil, že v tomto prípade musí ísť o solidárny príspevok všetkých ľudí, ak chceme zdravotníctvo na Slovensku spoločnými silami posunúť na vyššiu úroveň.
Zdravotné odvody a zdravotné poisťovne
Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z 10 na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z 5 na 5,5 percenta. V prípade SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím, zo 7 na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.
V roku 2024 sa teda opäť zvýšia minimálne odvody živnostníkov a iných SZČO. Na výšku odvodov totiž vplýva výška priemernej mesačnej mzdy, ktorá sa tiež zvyšuje.
Ako informuje portál Podnikajte.sk, minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne pre rok 2024 sa vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2022. Výška minimálneho vymeriavacieho základu na platenie odvodov v roku 2024 bude teda predstavovať 652 eur.
V roku 2024 budú minimálne mesačné odvody do Sociálnej poisťovne stanovené na 33,15 % z minimálneho vymeriavacieho základu, čo predstavuje sumu 216,13 eur (33,15 % zo 652 eur).
Výška odvodov sa konkrétne mení od 1. júla, prípadne 1. októbra, ak bol odklad daňového priznania, dôležité je však poznamenať, že ak SZČO platí minimálne odvody, od januára 2024 musí začať platiť minimálne odvody stanovené pre rok 2024. Sociálna poisťovňa uvádza, že minimálne odvody platí približne 80 % živnostníkov.
Ak živnostník v roku 2023 platil minimálne odvody, musí si na začiatku roka odsledovať pravidelné mesačné platby do Sociálnej poisťovne – do 8.1.2024 uhrádza odvod za december 2023 vo výške 200,72 € (minimálna výška sociálneho poistenia platná pre rok 2023), do 8.2.2024 je to už odvod za január 2024 vo zvýšenej sume 216,13 € (platnej pre rok 2024), informuje Podnikajte.sk.
V prípade, že živnostník v decembri 2023 zaplatí Sociálne poisťovni ešte 200,72 eur, v januári musí myslieť na zmenu a na základe nej Sociálnej poisťovni odviesť správnu výšku minimálnych odvodov, a to 216,13 eur.
Keď už aj Matovič vidí rozhaadzovanie peňazí
Čo však politici zo Smeru a Hlasu nevidia je to, že aj keď sa tvária, ako veľkoryso rozdávajú 13. dôchodok či iné sociálne benefity, v konečnom dôsledku to zaplatíme my všetci. Nezvýšia sa len dane za alkohol a tabak, ktorý bude znamenať zdražovanie, ale zavedie sa aj minimálna daň pre firmy a pod.
Pravdou je aj to, že aj keď sa vláda zaviazala k minimálnej konsolidácii, ide opäť siahnuť na druhý pilier a zvýšiť už dnes vysoké odvody (to znamená, že sa zvýši dlh, ale aj úroková sadzba). Pôjde pritom o rozpočet minulosti, ktorý nemá žiadnu víziu a nepomôže naštartovať ekonomický rast.
Nižšia sadzba do druhého piliera pritom znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni.
Miroslav Chotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností sa k problematike napr. vyjadril nasledovne:
„Asociácia dôchodkových správcovských spoločností nesúhlasí so znížením príspevkov do druhého piliera. Takéto opatrenie nie je riešením súčasných problémov štátneho rozpočtu, je len jeho odsunutím na budúce generácie.“
Dôchodkové výdavky prvého piliera podľa neho prudko rastú a už dnes prekračujú jeho príjmy. Upozorňuje na to, že táto situácia sa bude pod vplyvom demografických zmien už iba zhoršovať.
Dokonca aj Igor Matovič upozornil na to, že vláda ide zobrať ľuďom 1,3 miliardy eur ročne prostredníctvom zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a že všetci zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby na zdravotných odvodoch prídu o 399 miliónov eur.
"V druhom pilieri dôchodkového sporenia im štát vezme 365 miliónov eur. Štátnym zamestnancom, napríklad učiteľom, vláda Roberta Fica vezme 150 miliónov eur tým, že nebudú valorizované ich platy. Spotrebnú daň z cigariet a alkoholu tiež zaplatia ľudia, čo bude 124 miliónov eur," dodal Matovič s tým, že podnikatelia, ktorí majú stratu, prídu ešte o 107 miliónov eur.
Aj keď síce Matovič kritizoval aj rozpočtové škrtanie (ako napr. zníženie príspevkov RTVS) či zrušenie dňa pracovného pokoja, svoju kritiku rozviedol nasledovne:
"Vláda v nasledujúcom roku berie ľuďom 1,3 miliardy eur, čo je na štvorčlennú rodinu mínus tisíc eur. Toto nie je plnenie predvolebných sľubov, ale presný opak. Je to antisociálny rozpočet, ktorý obyčajným ľuďom berie…"
SBA – Zavedenie bankovej dane ohrozuje schopnosť bánk podporovať ekonomiku
Daňové zaťaženie bánk na úrovni 45 percent znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie bežných obyvateľov a firiem. A presne to isté si myslí aj Slovenská banková asociácia.
Slovenský bankový sektor je podľa Slovenskej bankvoej asociácie vďaka úverovaniu významnou oporou ekonomického rastu domácej ekonomiky.
Len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku bánk pred zdanením ostala na Slovensku a smerovala do vlastného kapitálu bánk. Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem. Netreba zabúdať ani na to, že ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najnižšie v EÚ.
Výrazne zvýšenie daňového zaťaženia bánk tak jednoznačne znamená, že banky stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch.
Kritika maloobchodníkov
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov snahe vlády o konsolidáciu sprevádzanú rozdávaním stoviek miliónov eur pochopiteľne nerozumie.
Vláda totiž plánuje vybrať od podnikateľov viac napriek tomu, že dlh bude klesať iba o nevyhnutné minimum – už v minulosti pritom vláda zavedením minimálnej dane potvrdila, že jej cieľom je len naplnenie štátnej kasy.
Predseda iniciatívy maloobchodníkov Daniel Krakovský napr. ďalej uvítal znižovanie počtu sviatkov, ktorých je podľa neho nadpriemerne veľa, minimálne v rámci štandardov Európskej Únie. Už menej ho však teší opätovný návrh poslancov na zatvorené nedele, v ktorom podľa poslancov prišlo len k recyklovaniu pôvodného nápadu bez akejkoľvek aktualizácie dát.
Daniel Krakovský ďalej dodáva:
"Od zvyšovania správnych poplatkov, cez minimálnu daň až po zdvihnutie zdravotných odvodov a dane z dividend, toto všetko je predstavené bez akejkoľvek účasti zamestnávateľských alebo podnikateľských zväzov a organizácií…”
Späť v (krypto)pekle
Ako už isto viete, na návrh SaS vznikol Zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý zlepšoval súčasný systém zdanenia pre držiteľov kryptomien. Zatiaľ čo v Nemecku sa uplatňuje na investície do kryptomien 0 % daň podobne ako do akcií, na Slovensku sa hľadí na príjem ako na ostatné príjmy, ktoré podliehajú nielen dani z príjmu, ale aj odvodom.
Vyššie uvedený zákon mal platiť od 1. 1. 2024. Ficova vláda však spolu s balíčkom zo 4. decembra oznámila následujúce.
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.
Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.
Zmena zákona tak nastáva menej ako 30 dní pred nadobudnutím jeho účinnosti. Nastala situácia, kedy sa o predvídateľnosti práva v Slovenskej republike už nemôže hovoriť, nakoľko zákon, ktorý bol schválený a vyhlásený bol zmenený ešte pred tým, než vôbec nadobudol účinnosť a vôbec mohol byť použiteľný.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SSD) sa pritom k novému zákonu vyjadril veľmi stručne: „Nechceme podporovať špekulatívne investovanie…”
Takéto jednanie zo strany vlády by som si dovolil nazvať vrcholnou drzosťou a nejedná sa pri tom o môj subjektívny pohľad “rakúskeho ekonóma” a ani o to, že sú v hre kryptomeny. Ide čiste a len o legislatívu.
Stále zastávam názor, že v prípade Slovenska je často lepšie nerobiť nič, ako robiť niečo zle. Ekonomické a reputačné dopady štátu, ktorý jeden mesiac čaká na vstup zákona v účinnosť a menej ako 30 dní pred tým ho zmení, vo mne vyvoláva pocit, že stále nerozumieme, čo je to kontinuita práva, predvídateľnosť práva a stabilita.
Očakávať zahraničné investície v krajine, ktorá sa chváli tým, že nastane “legislatívna smršť”, je pri tom viac ako naivné. Na uvedené zmeny v legislatíve preto reagovala aj spoločnost Liberation.travel Pavla Luptáka, ktorý zabezpečuje služby ohľadom trvalých pobytov v zahraničí.
A aj keď svoje články veľmi nerád zakončujem pesimisticky, obávam sa, že v tomto prípade to inak nepôjde. Lex Konsolidácia bude s najvyššou pravddepodobnosťou iba začiatok masívneho plýtvania a ekonomického diletentstva, ktorého sa po vláde Igora Matoviča žiaľ dočkáme aj v novej vláde Hlasu a Smeru.
Michal Kodnár je studentem programu Economics, Business, Politics na Vysoké škole CEVRO. Článek vznikl v rámci semináře Na semestr novinářem.
![CI_Postgradualy_1200x627_09_17-1[2].gif](https://static.wixstatic.com/media/1b7813_a5b1fd6bf3b24042a33910ba617fbb3f~mv2.gif)
